Pred hlavným pódiom na Svätoplukovom námestí sa rozprestieral doslova detský raj. Džavot detí bolo počuť široko – ďaleko. Množstvo hračiek, stolov, stoličiek a rôznych  predmetov či atrakcií, to všetko sa rozprestieralo vôkol mňa. „Ideš sa hrať?“ Oslovilo ma dievča s pomaľovanou tvárou celkom samozrejmým tónom v hlase. Priznám sa, že som sa najskôr trochu zľakla, ale hneď ako som si uvedomila situáciu, v ktorej sa nachádzam, vysvetlila som dievčatku, že na hry som už veľká. Môj pohľad následne zablúdil na druhú stranu detského sveta, kde krásne mamičky priúčali svojich potomkov ladnosti brušných tancov. Hneď vedľa iné mamičky z materského centra Klokanček maľovali deťom na tvár tie čudesné obrázky. Pripravený pre malých odvážlivcov bol aj kolotoč. Zatiaľ, čo sa všetci angažovaní sústredili na to svoje, ja som sa nechala unášať atmosférou. Vyrušili ma deti poskakujúce na trampolíne. Smiali sa, zabávali. Zjavne sa im to páčilo. Pociťovala som tú radosť s nimi. Tento raj bol sčasti sprevádzaný hudobnými prvkami umeleckej školy – Tralaškola, ktorá vystupovala na spomínanom pódiu. Priznám sa, i keď to bola akcia pripravovaná pre deti, bavila som sa aj ja. Toto podujatie by sa neuskutočnilo bez skvelého organizátora Asociácii divadelná Nitra a podporovateľa – Nitrianskej komunitnej nadácii. Mnohí sme sa vrátili do detských čias a nechali sa strnúť Svetom detských hier.