Skip to main content

Korene filantropie Nitrianskej komunitnej nadácie – manželia Ševellovci


Filantropia má mnoho podôb. Niekedy sa prejavuje finančnou podporou, inokedy ochotou venovať svoj čas, talent či skúsenosti v prospech druhých.

Aj pri začiatkoch Nitrianskej komunitnej nadácie stáli ľudia, ktorí pomáhali práve tým, čo vedeli a mali. Správkyňa nadácie Ľubica Lachká sa vracia k spomienke na manželov Ladislava a Kamilu Ševellovcov a na ich prínos pre rozvoj filantropie v Nitre.

Nitrianska komunitná nadácia mala od svojich začiatkov veľké šťastie na dobrých ľudí. Na ľudí, ktorí verili, že má zmysel pomáhať, ktorí boli ochotní venovať svoj čas, talent a energiu druhým. Medzi nich patrili aj Lacko s Kamilou.

Lacko Ševella bol jedným z tých ľudí, ktorí dokázali svojím talentom obohatiť nielen svet umenia, ale aj život komunity, v ktorej žili. Patril k šikovným nitrianskym grafikom. Narodil sa v Nitre, tu študoval a prežil svoj tvorivý život. Žiaľ, zomrel príliš mladý, vo veku 49 rokov.

Mala som to šťastie Lacka osobne spoznať. Spomínam si naňho ako na pokojného, vždy usmiateho človeka. Naučil ma nielen piť kávu sladenú medom, ale zanechal mi oveľa viac než len túto milú spomienku. Bol výnimočným profesionálom, ktorý svoju prácu robil s veľkým talentom a pritom s obdivuhodnou skromnosťou.

Lacko je autorom loga Nitrianskej komunitnej nadácie aj Nitrianskeho groša, ktorý sa stal symbolom našej prvej kampane Tri groše pre Nitru. Pomáhal nám v začiatkoch a učil nás, aké dôležité je výtvarné vyjadrenie pre identitu a komunikáciu organizácie. Svojím talentom nám pomohol dať tvár myšlienke, ktorej sme verili. A práve v tom vidím jeden z krásnych príkladov filantropie – keď človek daruje to, čo vie najlepšie, v prospech niečoho, čo presahuje jeho vlastný svet.

Kamilu som spoznala oveľa skôr. Pracovala na ZUŠ v Nitre. Môžem povedať, že zanechala výraznú stopu v životoch detí, ktoré k nej prichádzali. Vytvárala im priestor na tvorivosť, na objavovanie vlastnej osobnosti, schopností a možností. Učila ich nielen vyjadrovať sa, ale aj vnímať druhých a objavovať v sebe dobro.

Kamila bola človekom, na ktorého sa dalo spoľahnúť. Vždy vedela pomôcť. Keď nadácia organizovala podujatia, prichádzala s vlastnou tvorivosťou, nápadmi a ochotou zapojiť ďalších dobrovoľníkov. Vedela spájať ľudí a premieňať dobré úmysly na konkrétnu pomoc.

Keď dnes premýšľam o tom, čo tvorí základy filantropie Nitrianskej komunitnej nadácie, spomínam si práve na Lacka a Kamilu. Na ich láskavosť, tvorivosť, skromnosť a prirodzenú ochotu pomáhať. Nepotrebovali veľké slová ani uznanie. Jednoducho ponúkli to, čo mali – svoj talent, svoj čas, svoje schopnosti a svoje srdce.

Lacko a Kamila boli ľudia, ktorí nám ukázali, že filantropia nie je len o peniazoch. Je predovšetkým o ľuďoch, o vzťahoch, o dôvere a o ochote urobiť niečo dobré pre druhých. Niekedy je to grafický návrh, inokedy práca s deťmi, pomoc pri podujatí alebo privolanie ďalších ľudí, ktorí chcú priložiť ruku k dielu.

Práve z takýchto drobných, ale vzácnych prejavov ľudskosti vyrastá silná komunita. A práve tam niekde treba hľadať korene filantropie Nitrianskej komunitnej nadácie.

Ďakujem, Lacko a Kamila, že ste boli pri tom. A že to, čo ste nám dali, žije ďalej.

top